Boli vyrábané len v rozmedzí štyridsiatich rokov a v takomto počte sa vyskytujú iba v jednom regióne na svete. Obsahujú kresťanské a pohanské symboly a sú ozajstným unikátom – náhrobné kamene z Horného Tisovníka.
Horný Tisovník patrí do severného Novohradu, ale v súčasnosti je aj najjužnejšou obcou Podpoľania. Oblasť západnej doliny Tisovníka bola osídlená v 14. storočí. V 16. storočí sa už spomínajú aj názvy dvoch sídiel, Horný a Dolný Tisovník ako majetok Balašovcov, ktorí vlastnili Modrokamenské panstvo. Od konca 17. storočia vlastnili východnú časť doliny Zichyovci z Divína, ktorí zmenili pôvodné lesné majetky na poľnohospodársku pôdu. Na tejto odlesnenej pôde začali vznikať lazy. V 18. storočí začalo masívne odlesňovanie aj v severnej časti Tisovníka. Bukové lesy predstavovali významnú surovinu pre vznik uhliarskeho a drevospracujúceho priemyslu. Napriek tomu stále prekvitalo poľnohospodárstvo a po okolitých svahoch boli vybudované terasy na pestovanie plodín. Laznícke osídlenie sa začalo zahusťovať a centralizovať na prelome 19. a 20. storočia do jednotlivých osád. Práve v tomto období bola na vrchole priemyselná a remeselná výroba a odrazilo sa to aj na umeleckých dielach, ako možno nazvať náhrobné kamene z tejto doby.
Náhrobníky
Najstaršie miesto pochovávania je datované do 80. rokov 19. storočia, kedy boli hroby dominantne označované drevenými doskami, ale aj kamennými náhrobkami. Tie sa zachovali dodnes. Novohradské náhrobníky oltárového typu nám približujú život, vieru, ale aj filozofiu vtedajších ľudí. Hroby a ich náhrobníky boli svojské kultové miesta zasvätené konkrétnemu zosnulému. Výrazne tvarované pieskovcové oltáriky pripomínali evanjelické oltáre z kostolov v blízkom okolí. Na náhrobníkoch však nenájdeme výhradne cirkevné zdobenie. Sú plné kvetov, rastlín, zvierat, chrobákov, hviezd, kruhov a iných motívov z pohanskej mytológie. Sivé kamene s tak výraznou výzdobou boli dokonca farebne skrášľované a výrazne tak prispievali k oslave zosnulého. Na niektorých kameňoch sú zobrazené hodiny s časom, kedy dotyčný umrel. Je to odkaz na tradičný zvyk, kedy sa v čase smrti zastavili v dome zosnulého hodiny.
Ľudové náhrobníky sú pomníkmi skutočnému životu. Je to krása a umenie prameniace z jednoduchosti materiálneho sveta a bohatosti sveta duchovného.
Vzácny objav
Niektoré náhrobky sa roky ukrývali pod nánosmi zeme a terénu. Desaťročia o nich nik nevedel. Pred pár rokmi ich miestni obnovili a stali sa ozajstnou atrakciou regiónu. Pri ich tvorbe sa vtedajší majstri inšpirovali renesančnými a neskororenesančnými oltármi evanjelických kostolov. Medzi najčastejšie a najobľúbenejšie motívy patrili rastlinné ornamenty, kvety, motívy hviezd, srdcia i mnohé ďalšie. Náhrobníky neboli vyzdobené len z prednej, ale aj zadnej strany. Novohradské náhrobníky vynikali tvarom, bohatosťou ornamentálnej výzdoby a jej farebnosťou. Tie, čo pretrvali do súčasnosti, nie sú len ponurým monotónnym označením hrobu, ale naopak, sú oslavou života. V tomto regióne pred 150 rokmi v ponímaní miestnych medzi svetom živých a mŕtvych nejestvovala hranica, oba svety sa prelínali. Duše zomrelých mohli na seba prevziať nielen podobu stromu, rastliny či živočícha, ale i prírodných síl či neživých objektov. Boli síce luteráni, ale mnohé ich zvyky vychádzali z pohanstva. Svet bol pre nich jeden celok.
Poloha
Obec: Horný Tisovník
GPS: 48° 24′ 59.99″ N, 19° 21′ 59.99″ E
Autobusové spojenie: 610402
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy.
Zdroj a foto: Marián Škovraga, Jozef Martinský / Eagle’s View,
