Kukučkov kopec je jedinečnou prírodnou rozhľadňou pohoria Javorie

Nad obcou Vígľašská huta – Kalinka sa nachádza kopec, z ktorého sú úžasné výhľady, hlavne na sever. Môžeme vidieť Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Poľanu. Kukučkov kopec bol dôležitým bodom v čase protitureckých bojov, keď na jeho vrchole bola zriadená strážna služba so signalizáciou ohňom, ktorý bolo vidieť z Poľany i zo Sitna.

Obec Vígľašská Huta Kalinka administratívne patrí do Banskobystrického kraja a je začlenená do okresu Detva, odkiaľ je vzdialená 19 km. Susedí s obcami Pliešovce, Zvolenská Slatina, Vígľaš, Slatinské Lazy, Stará Huta, Klokoč a mestom Zvolen.

Z histórie

Vígľašská Huta ako aj osady Horná a Dolná Huta dostali pomenovanie podľa sklárskych hút, z ktorých prvá vznikla už v roku 1654 pod názvom „Viglo Guta“ a patrila Vígľašskému panstvu. V blízkosti hút vznikli koncom 18. storočia štyri obce – Vígľašská Huta, Kalinka, Klokoč a Stožok. K spojeniu obcí Kalinka a Vígľašská Huta došlo v roku 1926. V čase najväčšieho rozmachu okolo roku 1937 mala obec viac ako 1700 obyvateľov, tri školy, bola administratívnym a správnym centrom pre okolité obce. Po druhej svetovej vojne jej význam postupne klesal veľa obyvateľov sa odsťahovalo do okolitých miest a obcí.

Vígľašská Huta Kalinka sa nachádza na severných svahoch vulkanického pohoria Javorie. Zo severnej strany je klimaticky chránená horou Korčín so zaujímavými skalnými útvarmi na hrebeni, z ktorých najzaujímavejšia sa nazýva Kráľov stôl. Z južnej strany sa nad obcou týčia zalesnené kopce Rimáň, Kukučkov kopec a Ďurovie vrch. Všetky tri presahujú svojou nadmorskou výškou 900 m. Dominujúcim vrchom okolia je Lysec (960 m n. m.), ktorý je vyhasnutou andezitovou sopkou.

Nadmorská výška Vígľašskej Huty je 579 m n. m., Kalinky 548 m n. m., Členitý, prevažne odlesnený chotár tvoria andezity a ich pyroklastiká. Pod Lyscom sa nachádzajú ložiská síry a mangánu. Vďaka týmto surovinám sa obec stala známou na celom svete. Prieskum územia sa začal v roku 1810. Ťažba sa začala v roku 1923, ale o 10 rokov bola zastavená. O 10 rokov neskôr bolo objavené ložisko čírej síry a následne v roku 1848, sa začala ťažba znova. Celková dĺžka štôlní dosiahla až 1 560 m.