V obci Dolná Strehová stojí v krásne upravenom areáli jedno z najväčších literárnych múzeí na Slovensku. Slúži mu celý kaštieľ Madáchovcov. Skôr, ako tam vyberieme, napíšeme si niečo o špeciálnej vysunutej expozícii Slovenského národného múzea (SNM).
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku je špecializované múzeum SNM s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sa zameriava na dejiny a kultúru Maďarov na Slovensku. Poslaním múzea je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie múzejných zbierok a fondov dokladajúcich dejiny a vývoj hmotnej a duchovnej kultúry maďarského etnika na Slovensku. Múzeum sídli v priestoroch obnovenej Brämerovej kúrie na Žižkovej ulici č. 18 v Bratislave. Vysunuté expozície má múzeum v Dolnej Strehovej a v Sklabinej.
Viac, ako dedičstvo
Kaštieľ, ktorý prešiel v rokoch 2010-2013 kompletnou rekonštrukciou v rámci slovensko – maďarského úniového projektu ,,Naše spoločné dedičstvo: Madách“, sa právom stal nielen súčasťou dedičstva Maďarov, ale celej Európy. Literárnohistorická výstava v kaštieli si v 11-nástich sálach pripomína život Imre Madácha a jeho svetoznáme dielo Tragédia človeka.
Kto bol Imre Madách?
Imre Madách (* 20. január 1823, Dolná Strehová – † 5. október 1864, Dolná Strehová) bol maďarský spisovateľ.
Vyštudoval filozofiu a právo. Začínal už za mlada drámami (romantickými a historickými). Bol deprimovaný neúspechom maďarskej revolúcie 1848 – 49, čo ho viedlo k napísaniu hlavného diela, dramatickej poézie „Tragédia človeka“, v ktorej na pozadí dejín Európy „dokazuje“ ako je nakoniec akýkoľvek morálny pokrok, či boj o slobodu, odsúdený na neúspech. V roku 1861 bol zvolený vo volebnom obvode Sárkeresztúr v Stoličnobelehradskej župe za poslanca uhorského snemu za Rezolučnú stranu. Zomrel a pochovaný je v Dolnej Strehovej.
Madáchovci a ich kaštieľ
Imre Madách sa narodil tri týždne po narodení ďalšieho maďarského velikána Sándora Petőfiho, v miestnom kaštieli. Jeho otec sa volal rovnako Imre, matka Anna Majtényi. Mal štyroch súrodencov: Máriu, Annu, Károlya a Pála. Pátraním v rode majiteľov kaštieľa zisťujeme nasledovné: Madáchovci sa usadili v Dolnej Strehovej okolo roku 1430. Genealogické zdroje evidujú rodinu od roku 1238 v okolí Veľkého Krtíša a Zvolena. Príslušníci rodu Gašpar Madach st. a Gašpar Madach ml. sa zapísali do dejín renesančnej literatúry. Pôvodný kaštieľ rodiny Madáchovcov vyhorel v roku 1717 a obeťou plameňov sa v roku 1758 stala aj obnovená budova. Alexander Madách, starý otec Imre Madácha, obnovil rodinné sídlo v roku 1777. Postavil kaštieľ v rokokovo-klasicistickom slohu. Je to trojkrídlová stavba so stredným rizalitom. Šikmo situované hranolovité veže poukazujú na staršie vplyvy. Okolo kaštieľa je rozsiahly park, kde sú od roku 1936 uložené aj telesné ostatky Imre Madácha. Pomník, inšpirovaný dielom Tragédia človeka, pochádza z dielne L. Rigeleho. Literárne múzeum tu bolo zriadené v roku 1964.
„Kde som to vlastne? Kde sú moje sny?“
Prvá časť novej memoriálnej expozície v kaštieli Madáchovcov v Dolnej Strehovej prezentuje život v priestoroch kaštieľa v 19. storočí a prostredie, v ktorom vznikalo dielo celosvetového literárneho významu. Druhá časť stálej expozície – Tragédia človeka – vyzdvihuje najdôležitejšie myšlienky zo všetkých 15 obrazov Madáchovho diela. Farebný pás na podlahe vyznačuje smer prehliadky a sprevádza nás po všetkých obrazoch Tragédie. Pri madáchovskom putovaní časom môžeme prejsť cestu sveta – jeho minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Stotožnení s Adamom, ktorý zosobňuje ľudstvo, sa môžeme zamyslieť nad vlastným bytím. Spisovateľ nám tak dáva možnosť pochopiť vlastnú existenciu ako súčasť univerza.
Expozície
Prvý výstavný celok (1.-5.sála) sa snaží dosiahnúť historickú autentickosť a navodiť dobovú atmosféru; v jednotlivých interiéroch predstavuje materiálny a duchovný svet (domáce prostredie, spoločnosť rodiny a priateľov), ktorý obklopoval autora Tragédie a tak návštevníka uviesť do života dramatického básnika.
„Levia jaskyňa“ – legendárne miesto zrodu Tragédie – bývalá pracovňa Madácha.
Výstava s dobovou autentickosťou predstavuje to, čo je na legende pravdivé a vyvracia všetko, čo je falošné. Imre Madách tu od návratu z väzenia v roku 1853 do svojej smrti zďaleka nežil v drsnej osamelosti a v úplnej izolovanosti. Po rozvode a odchode manželky, resp.staršej dcéry Jolan v roku 1854, tu vytvoril príjemný domov, ktorý si užíval spolu s početnou rodinou.
Pánsky salón (štvrtá izba) – v priestore kde Imre Madách prijímal svojich priateľov, predstaviteľov verejného života Novohradskej stolice a kde sa okrem kartárskych súbojov diskutovalo o najzávažnejších udalostiach. V tomto salóne priblížime Imre Madácha ako politika, ktorý bol známy, dokonca uznávaný nielen v rámci stoličného, ale aj štátneho politického života.
Dámsky salón (piata izba) – ústrednými vizuálnymi prvkami sú na jednej strane tmavá postava vážnej, hlboko veriacej strehovskej aristokratky, ženy prísnych mravov Anny Majthényi a na druhej strane žiarivý, nadpozemský zjav Erzsiky Fráter. Život Imre Madácha formovali a určovali dve ženy: matka a manželka.
Druhý výstavný celok svojou umeleckou koncepciou a zážitkovým charakterom pripomína aktuálne posolstvo Tragédie človeka, ktoré je prekvapujúco platné a moderné aj v XXI. storočí.
Priestor suterénu kaštieľa, kde je v komorných klenutých miestnostiach vytvorené návštevnícke centrum s muzeálno-pedagogickým animátorom, malým javiskom a konferenčnou miestnosťou.
Telesné pozostatky básnika boli premiestnené z pôvodnej hrobky do novej, vybudovanej v parku kaštieľa. 3,6 m vysoká socha odhalená po dobudovaní hrobky 19. decembra 1936: ´Duša človeka túžiaca po nebi´ je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho.
Poloha
Obec: Dolná Strehová
GPS: 48.2496267N, 19.4882914E
Autobus: 610402 Modrý Kameň-Vel’ký Krtíš-Horný Tisovník-Zvolen-Banská Bystrica, 610404 Modrý Kameň-Vel’ký Krtíš-Dolná Strehová-Lučenec
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Zdroj: Mgr. Dana Veselovská, lektorka Múzea
