Obyvatelia banskobystrickej Sásovej majú vynikajúce možnosti prímestskej rekreácie. Vybrať sa na vychádzku do Sásovskej doliny alebo vybehnúť na Panský diel – to je záležitosť jedného poldňa. A kto si myslí, že atrakciou Sásovej je len blízke rekreačné stredisko Šachtičky, veľmi sa mýli. My vás v dnešnom tipe na výlet zavedieme na miesta, o ktorých vedia veľmi málo aj domáci Banskobystričania. Výhodou je, že sa k východziemu bodu v Sásovej pohodlne dostanete autobusmi MHD Banská Bystrica, ktorými sa po túre zveziete aj späť.
Sásová
Sásová bývala jednou z typických dedín banskobystrického okolia. Vznikla zrejme už v 13. stor Prvá písomná správa je z roku 1350 ako Villa Militis („dedina rytiera“), ktorej zakladateľom bol Mikuláš Sas, syn Ondreja, banskobystrického richtára. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo baníctvom a poľnohospodárstvom. Baníci ťažili hlavne v povrchových jamách v okolí Vtáčnika, Štrbiny a Nemčianskej doliny drahé kovy a ryžovali zlato v ústiach Sásovského potoka a potoka Jelšovie. Sásová bola typickou poddanskou roľníckou obcou. V 19. a začiatkom 20. stor. tu žili chýrni sásovskí murári a tesári. V roku 1966 starobylú dedinu pohltilo krajské mesto a Sásová sa stala jedným z jeho najväčších sídlisk, kde pôvodnú atmosféru dokonale prekryli paneláky.
Od panelákov na Hrádok
Na konečnej zastávke MHD Banská Bystrica na Pieninskej ulici sa začína náučný chodník, ako aj modro značený turistický chodník. Smeruje cez Hrádok (838,5 m n. m., 1 a 1/2 h) na Panský diel (1100,2 m n. m, 2 h) a do sedla Šachtička (597 m n. m, 2 a 1/2 h). Na Šahchtičke je rušno najmä v zimnej, lyžiarskej sezóne. Cieľom našej cesty je Hrádok. Ako názov kopca napovedá, v dávnej minulosti bol významným oporným bodom tunajšieho osídlenia. Dokladom sú aj archeologické nálezy z neveľkých, no zaujímavých jaskýň, ktoré sa nachádzajú na západných svahoch Hrádku nad Sásovskou dolinou.
Cesta k jaskyniam
Už začiatok tejto nenáročnej vychádzky je najmä za vhodného, čistého počasia turisticky atraktívny. Z pasienkov sa totiž otvárajú skvelé výhľady nielen na Banskú Bystricu a údolie Hrona, ale aj na okolité pohoria: Nízke Tatry, Poľanu s Ľubietovským Veprom, Štiavnické vrchy so vzdialeným Sitnom a najmä na zalesnený a v zime zasnežený hrebeň Kremnických vrchov.
Ani sa nenazdáte a vstúpite do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry. Náš cieľ (jaskyne Kaplnka a Netopieria jaskyňa) sú síce mimo turistického chodníka, ale vzhľadom na to, že pri nich je informačná tabuľa, na ktorej sa doslova píše: „Verejnosti voľne prístupná jaskyňa s vyznačenou trasou sprístupnenia“, nespáchate nenapraviteľný hriech, keď k nim odbočíte. Okrem tohto chodníka sa dá k jaskyniam prísť aj od Panského dielu alebo zo Sásovskej doliny.
Jaskyňa Kaplnka
Zo značeného turistického chodníka odbočíte pri výrazných šípových kríkoch na okraji neveľkej čistiny. Potom sa stačí vydať vľavo po nenápadnom chodníku, ktorý traverzuje západné svahy Hrádku. Prejdete po hornom okraji vápencových brál a zídete dolu ku vchodu do prvej z jaskýň, ktorá dostala názov Kaplnka. Je to podzemný priestor s priemerom asi 15 m s dvoma výraznými a priestrannými vchodmi a v zimnom čase s ľadovou výzdobou. Práve tá krehká ľadová krása robí túto turistickú vychádzku atraktívnou práve v zimnom období. Aj v iných mesiacoch však na vás dýchne „mystika“ tohto miesta.
Netopieria jaskyňa
Druhá z jaskýň dostala názov Netopieria. Je dlhá 44 m a zakončená Galériou. Bočná 13 m dlhá chodba má názov Partizánska sieň na pamiatku toho, že v čase fašistickej diktatúry sa v jaskyni ukrývali partizáni, evakuanti a rasovo prenasledovaní občania. Pred vchodom do Netopierej jaskyne je informačný panel so základnými informáciami o tomto prírodnom fenoméne. Ale aj o pradávnych obyvateľoch, ktorí našli v jaskyniach útočisko.
Archeologické nálezy s príchuťou hororu
V jaskyniach, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 695 m, sa našli stopy po osídlení ľudom lužickej kultúry z konca doby bronzovej, teda asi spred troch tisícok rokov. Nálezy naznačili, že vtedajší „Sásovčania“ sa ku svojim súkmeňovcom a najmä voči nepriateľom vôbec nesprávali ľudsky, ale že si na nich – hoci azda len rituálne – aj radi pochutnali. Naznačujú to nálezy lebiek s neprirodzenými otvormi. Ľudožrútstvo bolo pravdepodobne normálnou súčasťou vtedajšieho života.
V jaskyniach na Hrádku sa našli aj hmotné pamiatky na germánske obyvateľstvo (zrejme išlo o Kvádov), ktoré sa tu zdržiavalo v búrlivých časoch veľkého posunu obyvateľstva na našom kontinente v 4. – 5. stor.
Netopieria jaskyňa má pestrejšiu výzdobu ako Kaplnka, čo sa týka vápencových útvarov, tak aj zimnej ľadovej dekorácie. Samozrejme, že pri návšteve je treba zachovávať čo najväčšiu opatrnosť, baterka by mala byť samozrejmosťou, treba sa pozorne dívať pod nohy, ale i nad hlavu.
Sásovské jaskyne Kaplnka a Netopieria na svahoch Hrádku sú jedným z mystických miest, ktoré nás očarí nielen svojou krásou, ale i zvláštnou atmosférou a tajomstvom.
Poloha
Východzie miesto: Banská Bystrica, Sásová > Pieninská, zastávka MHD
GPS: 48,784705 19,154885 (Netopieria jaskyňa)
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
Autobusové spojenie: Linky MHD Banská Bystrica 21, 22, 23, 90
Za aktívnu pomoc s písaním a fotografiami k tomuto článku patrí naša veľká vďaka pánovi Sliackemu zo Zvolena.
