Jedinečné lazy s krásnou scenériou sú slovenskou aj európskou raritou. Hlavne vďaka jedinečným zachovaným terasovitým políčkam, ktoré naznačujú, že táto oblasť bola odnepamäti poľnohospodárskou krajinou. Na jar bývajú neodolateľnou destináciou fotografov zo Slovenska, ale aj z iných krajín, ktorí odtiaľto odchádzajú nielen s „miliónovými“ zábermi, ale aj s dušou plnou pohladení.
O fantastické zábery z tohto kraja sa dnes postarala silná trojka fotografov v zložení Murínča fotí, Norbert Kuklovský a Lucia Hanesová.
Z histórie
Najstaršie dôkazy osídlenia regiónu pochádzajú z lokality Kalamárka, kde sa našli artefakty z obdobia mladšieho paleolitu. Trvalejšie osídlenie je však doložené až nálezmi z neskorej doby bronzovej, kedy tu žil ľud lužickej kultúry.
Pozoruhodný je nález unikátnej bronzovej dýky, ktorá bola nájdená na brehu potoka Slanec a predbežne je datovaná do mladšej alebo strednej doby bronzovej (je tak stará 3200 až 3600 rokov). Osídlenie z druhého storočia nášho letopočtu a teda doby rímskej dokladá nález pokladu 12 rímskych mincí, objavených v hlinenej nádobe na brehu Slatiny v Hriňovej v roku 1929.
Územie dnešnej Hriňovej bolo pôvodne súčasťou Vígľašského panstva a rozvíjala sa ako súčasť mesta Detva. V roku 1811 dostala Detva výsady mestečka. V tom čase sa začalo koncentrovať aj osídlenie v oblasti Hriňovej, čo súviselo s nárastom počtu roľníckeho obyvateľstva, ale aj s rozvojom sklárstva v tomto regióne.
Uhorské ministerstvo vnútra povolilo 21. októbra 1890 osamostatnenie sa Hriňovej od Detvy.
V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov. Osídlenie hriňovského chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.
Pôda na horských svahoch bola málo výnosná. Na vyklčovaných pozemkoch sa pestovali obilniny (jačmeň, ovos, pšenica), zemiaky, kapusta, z technických plodín ľan a konope. Veľký význam mal chov hovädzieho dobytka a oviec, ktoré sa pásli salašníckym spôsobom. Mnohí obyvatelia nachádzali robotu v panských lesoch. Pracovali ako drevorubači, povozníci a uhliari.
Raj na zemi s príchuťou ťažkej driny
Hriňovské lazy boli pôvodne zalesneným územím. Ľudia ho postupne odlesňovali, stavali si drevenice. Po vyklčovaní bolo územie vhodné pre pastvu oviec salašníckym spôsobom, neskôr na pestovanie. Popri drevených domčekoch si ľud robil políčka. Povestný sedliacky rozum sa prejavil naplno. Políčka v tejto rázovitej krajine nasledovali vrstevnice. Hriňová je unikátom práve vďaka tomu, že tu laznícky spôsob života pretrval dodnes. Mnoho ľudí ostáva žiť na lazoch. Niektorí majú predkov, po ktorých zdedili na lazoch dom, ktorý si udržiavajú. Dodnes sa jednotlivé lazy volajú podľa priezvisk rodín, ktorým rozsiahle územia patrili.
Keďže je Hriňová rázovitá, nikdy nebola prispôsobená pre prácu s ťažkou technikou. Dodnes vidieť na niektorých gazdovstvách ťažné zvieratá. Aby mohol gazda užívať s rodinou plody svojej práce, musel odjakživa na tomto kuse zeme vynaložiť obrovské množstvo úsilia. Miestnym obyvateľom však všetky útrapy zľahčoval pohľad na prekrásnu okolitú krajinu Podpoľania. Miesta, ktorým po stáročiach stále vládnu tradície, zvyky a kultúra. Napriek útrapám života na lazoch, by svoj domov za ruch mesta väčšina obyvateľov ani dnes nevymenila.
Európska rarita
Hriňovské lazy sú typické rozdrobenosťou ornej pôdy medzi ľudí na parcely a terasovité políčka, ktoré sú často vymedzené kamennými valmi. Na Slovensku podobné pozostatky niekdajšieho delenia pôdy nájdete už len málokde a v Európe už celkom vymizli. Hriňovské lazy sú teda nielen našou, ale aj európskou raritou. Na Podpoľaní totiž nikdy nedošlo ku kolektivizácii pôdy. Ľudia tu mali odjakživa k pôde veľmi silný vzťah, a tak aj dnes rodiny žijú na tých istých pozemkoch, ako ich predkovia pred desiatkami až stovkami rokov.
Hriňovské lazy sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana v rámci programu Človek a Biosféra. Keď navštívite túto očarujúcu krajinu môžete zažiť čaro lazníckeho života a stále živé tradície i obyčaje spojené s kalendárnym cyklom, ako sú betlehemské i fašiangové obchôdzky; veľkonočná oblievačka; stavanie a váľanie májov, pálenie míľ na Turíce; dožinky a mnoho ďalších aktivít. Taktiež môžete natrafiť na malebné dreveničky či prícestné vyrezávané drevené kríže a na kaplnky, ktoré sú na vyvýšených miestach, odkiaľ je nádherný výhľad na okolitú krajinu.
Krása okolia sa dá vychutnávať po celý rok. Ale jar je tu naozaj nádherná až mystická. Presvedčte sa sami.
Poloha
Obec: Hriňová
GPS: 48.59013N, 19.48755E
Autobus: 301 Detva-Detva,Skliarovo-Hriňová,Zánemecká-Hriňová (najkrajšie výhľady sú medzi zastávkami Zánemecká Huklovci až po Raticov vrch)
Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy
