Greyhound Lines je americká spoločnosť, ktorá zabezpečovala hlavnú medzimestskú autobusovú dopravu v Spojených štátoch a Kanade. Dnes je najväčšou spoločnosťou poskytujúcou diaľkovú prepravu osôb v Severnej Amerike. Patrí britskej dopravnej spoločnosti FirstGroup. Hlavné sídlo má v Dallase.
Začiatky
Greyhound začal písať svoju históriu ako medzimestská autobusová linka v Minnesote v roku 1914. Jeho zakladateľ Carl Eric Wickman prevážal baníkov dve míle z Hibbingu do susedného mesta Alice (ktoré malo viac barov 😉 ) na svojom sedemmiestnom Hupmobile. Podnikanie sa rýchlo rozširovalo a uspokojovalo potreby čoraz viac prepojenej Ameriky.
Prečo Chrt?
Názov „Greyhound“ znamená v slovenčine „chrt“. Zjavne vyšiel z Wickmanovho pohľadu na odraz jeho autobusu v sklenenom okne výkladu. Elegantný sivý odraz, ktorý sa odrazom deformoval, mu pripomínal závodného psa, ktorý uháňal po trati. Tento elegantný obraz sa stal jednou z najznámejších značiek v USA
V roku 1915 spojil Wickman svoje sily s Ralphom Boganom, ktorý viedol podobnú službu z Hibbingu do Duluthu v Minnesote. Spoločnosť za prvý rok dosiahla zisk 8 000 dolárov. Na konci prvej svetovej vojny v roku 1918 vlastnil Wickman 18 autobusov a dosahoval ročný zisk 40 000 dolárov.
Diaľková doprava a zájazdy
V roku 1928 Greyhound ponúkal výlety z miest z Kalifornie do New Yorku. Prvý transkontinentálny autobusový výlet uskutočnil v roku 1928 cez konkurenčnú spoločnosť Yelloway-Pioneer System. V roku 1929 kúpil Wickman dve autobusové prevádzky na západnom pobreží. Bola to práve Yelloway-Pioneer System a Pickwick Lines. Takto pomocou kúpy vytvoril národnú medzimestskú autobusovú spoločnosť.
Hospodárska kríza
Podnikanie spoločnosti Greyhound utrpelo počas veľkej hospodárskej krízy. Napriek popularite tejto novej formy prepravy, Greyhound takmer skončil po krachu na trhu cenných papierov v roku 1929. V roku 1929 bol čistý príjem Greyhounds 1,3 milióna dolárov, ale v roku 1930, keď sa spoločnosť zmenila na Greyhound Corporation, poklesol na 38 000 dolárov. V roku 1931 mala spoločnosť dlh viac ako milión dolárov. Bola to svetová výstava v Chicagu v roku 1933, ktorá zachránila Greyhound dramatickým zvýšením počtu cestujúcich. S postupujúcimi 30. rokmi a zlepšujúcim sa hospodárstvom začal Greyhound opäť prosperovať. V roku 1934 prepravili medzimestské autobusové linky približne 400 miliónov cestujúcich – takmer toľko cestujúcich ako železnice.
Historik Carlton Jackson vo svojich Hounds of the Road, histórii Greyhound, tvrdil, že počet cestujúcich sa zvýšil aj po uvedení filmu s názvom It Happened One Night z roku 1934 , v ktorom sa filmové hviezdy Claudette Colbert a Clark Gable vydávajú na cestu autobusom.
Výstavba vlastných staníc
Za účelom uspokojenia dopytu a rýchleho rastu autobusovej dopravy spoločnosť Greyhound tiež postavila mnoho nových staníc. Bolo to hlavne v rokoch1937 až 1945. S cieľom zjednotiť imidž svojej značky si začiatkom roku 1937 zladila autobusy aj autobusové stanice v štýle neskorého art deco.
Dovolenkári, ako zdroj zisku
Greyhound sa objavil v čase, keď sa myšlienka „dovolenky“ pevne zakorenila v americkej psychike. Autobus, ktorého prevádzkové náklady boli v porovnaní s vlakmi len malým zlomkom, sa čoskoro stal voľbou pre prepravu dovolenkárov, predavačov a dokonca aj jazzových kapiel. Do vypuknutia druhej svetovej vojny mala spoločnosť 4 750 staníc a takmer 10 000 zamestnancov.
V nasledujúcich rokoch sa tržby Greyhound stabilne zvyšovali a do konca 30. rokov dosiahli 6 miliónov dolárov. V roku 1939 vedenie Greyhound očakávalo nadchádzajúcu vojnu a začalo vo veľkom skladovať náhradné diely. Greyhound tušil, že jeho autobusy budú mať účasť na vojnovom úsilí USA a že jeho dodávateľ, spoločnosť General Motors, bude zaneprázdnená výrobou džípov. Obe intuície boli správne.
Prišla vojna…
Jednou z hlavných povinností autobusov Greyhound počas vojny bol transport pracovníkov do lodeníc a muničných skladov. Vojenský personál bol často transportovaný na svoje základne. Vojenské zodpovednosti a nedostatok pohonných hmôt spôsobili, že Greyhound len s problémami obsluhoval všetkých svojich civilných zákazníkov, a spoločnosť vlastne odrádzala od jazdenia pomocou reklám. „Slúžime Amerike teraz, aby ste mohli Ameriku vidieť neskôr“ a „Necestujte, pokiaľ vaša cesta nie je nevyhnutná“.
Šetrenie malo následky
Rýchlosť do 50 km/h, ktorá bola určená kvôli šetreniu pneumatík, a neustály nedostatok súčiastok trápili vedenie Greyhound počas celej vojny. Šetrilo sa prakticky na všetkom. Výrazne sa napríklad prekračovali termíny výmeny oleja v motore, diferenciáli a v prevodovke. Rovnako tak mali vodiči prikázané šetriť brzdové obloženie a podobne. Po vojne však prišiel šok. Pozitívny, pretože zisky spoločnosti sa do polovice 40. rokov minulého storočia vyšplhali na 10 miliónov dolárov. V tom čase Greyhound obsluhoval viac ako 6 000 miest a prepravoval štvrtinu všetkých cestujúcich autobusmi v USA – viac ako ktorákoľvek iná spoločnosť. Jeho autobusové trasy sa tiahli ako sieť po kontinentálnych Spojených štátoch a Kanade.
Po vojne
Wickman v roku 1946 nečakane odišiel do dôchodku. Ako prezidenta spoločnosti Greyhound Corporation ho nahradil jeho dlhoročný partner Orville S. Caesar. Povojnová prosperita priniesla so sebou tisíce nových osobných automobilov a nárast automobilov znamenal menej cestujúcich v autobusoch. Do polovice šesťdesiatych rokov bol Greyhound primárne autobusovou spoločnosťou a vedenie spoločnosti urobilo všetko pre to, aby cestujúcim nedovolilo prestúpiť na vlak alebo lietadlo.
Vtedajšie štúdie ukázali, že veľká časť pasažierov Greyhound bola Afroameričanov a začiatkom 60. rokov sa marketingová stratégia Greyhound orientovala práve na túto demografickú skupinu. Greyhound bol v skutočnosti obľúbeným spôsobom dopravy pre aktivistov v hnutí za občianske práva a autobusy Greyhound bývali kvôli tomu niekedy napadnuté Ku Klux Klanom.
Koniec milénia
Napriek niektorým problémom spoločnosť Greyhound prešla 60. A 70. rokmi so ziskom. Na začiatku 80. rokov deregulácia odvetvia autobusovej dopravy spôsobila, že spoločnosť Greyhound Corporation zrušila mnohé zo svojich miestnych autobusových trás a izolovala mnoho malých miest na vidieku USA. V roku 1987 spoločnosť Greyhound Corporation (ktorá sa neskôr premenovala na Greyhound Dial Corporation) so sídlom vo Phoenixe v Arizone predala svoje historické autobusové linky. Spoločnosť Greyhound Lines, Inc. so sídlom v Dallase sa stala nezávislou spoločnosťou výlučne zameranou na medzimestskú autobusovú dopravu.
V roku 1999 sa Greyhound spojil s kanadskou autobusovou spoločnosťou Laidlaw, Inc., ktorú v roku 2007 kúpil britský tranzitný operátor FirstGroup PLC.
Viva Mexico!
Greyhound vstúpil na rastúci trh cezhraničnej autobusovej dopravy medzi USA a Mexikom prostredníctvom spoločných podnikov, ktoré založil s mexickými dopravnými spoločnosťami. Mexický trh bol atraktívny, pretože veľa Mexičanov pracujúcich v Spojených štátoch jazdilo autobusmi domov za svojimi rodinami. Tiež preto, že 98% diaľkových výletov v Mexiku sa uskutočňovalo autobusmi, v porovnaní s menej ako 2% v Spojených štátoch.
Na záver
Greyhound na prelome starého a nového tisícročia začal hľadať alternatívne spôsoby, ako zvýšiť objem cestujúcich. Začal ich voziť do špeciálnych destinácií, ako sú kasína, letiská a stanice Amtrak. Rast trhu s hazardnými hrami spôsobil, že kasínové služby boli obzvlášť lukratívne a spoločnosť Greyhound v roku 1998 prepravila do kasín viac ako 1,2 milióna cestujúcich, čo v tomto procese prinieslo tržby vo výške 30 miliónov dolárov.
Greyhound dnes prevádzkuje 123 trás, ktoré obsluhujú viac ako 2 700 destinácií po celých Spojených štátoch. Pravidelné služby spoločnosti Greyhound konkurujú súkromným automobilom, nízkonákladovým leteckým spoločnostiam , spoločnosti Amtrak a iným spoločnostiam medzimestských autobusov.
Zdroj: Teletype / val
