Pri Banskej Bystrici sa nachádza ukrytý klenot – Špania Dolina. Ideálne a pokojné miesto na výlet, turistiku pre všetky vekové kategórie. Táto bývalá banícka obec nie je len o baníckej histórii, prekvapí vás tiež krásnou okolitou prírodou, jedinečným rázom a turistickým šarmom.
Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. – 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite. Ostali tu bohaté banícke pamiatky, tradičná architektúra, zvyky a tradície banskej obce, aké ste v minulosti mohli nájsť po celom Slovensku.
Z histórie
Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami – Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov – sa rozvíjali najmä v súvislosti s usadením sa banských podnikateľov v meste Banská Bystrica. Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, ktorých domy boli postavené na hlavnom banskobystrickom námestí, ťažili aj v oblasti Španej Doliny. Lokalita v historických prameňoch figuruje pod názvami: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu Vallis Dominorum, po maďarsky Úrvölgy. Ako teda vznikol súčasný názov Špania Dolina? Podľa legendy do doliny, v ktorej sa dnes obec nachádza, zavítal španielsky šľachtic. Jeho kôň počas cesty zakopol o zem a odkryl hrudu medi. Šľachtic bol vraj veliteľom v službách uhorského kráľa Štefana vyslaný na základe zvestí o farebných kameňoch nachádzajúcich sa v tejto lokalite. Keď na výprave zabočil od Hrona popri potoku do hlbokej doliny, objavil spomínaný kus rudy. Miesto si označil a povolal baníkov z celej ríše, aby prišli do doliny hľadať ďalšiu rudu. Po ňom vraj dostala obec pomenovanie.
Medená horúčka
Ťažobná medená horúčka v Španej Doline sa začala v roku 1250 príchodom nemeckých hostí, keď sem vladár Béla IV pozval špecialistov na hlbinnú ťažbu. Vyťažená meď sa spracúvala v Banskej Bystrici a asi 50 % celkovej produkcie sa vyvážalo do Benátok (cca 250 ton medi).
Fakt, že sa vyvážala do Benátok, nie je jediným zaujímavým. Tam totiž nekončila. Putovala ďalej do Janova a využila sa aj v lodnom priemysle. Hovorí sa, že meďou zo Španej Doliny boli obité napríklad spodné časti lodí Santa Maria, Nina a Pinta, slávnych plavidiel, ktoré poznáte z ciest Krištofa Kolumbusa pri objavovaní Nového sveta. Vzhľadom na dávnu históriu ťažby medi v lokalite Banskej Bystrice a Španej Doliny je možné aj to, že meď sa nachádzala i na zbraniach bojovníkov počas legendárnej Trójskej vojny. Ktovie?
Nielen meď bola významným vývozným artiklom Španej Doliny. Skutočne vzácnou bola aj jedna z najkvalitnejších a najtrvácnejších zelených farieb až do začiatku 20. storočia. Tá sa v Španej Doline vytvárala zo zelenej vody, ktorá tu prirodzene vznikala rozpúšťaním zeleného malachitu. V tejto vode máčali železo, aby sa „zmenilo“ na meď, alebo sušením zeleného kalu vznikala práve spomínaná vzácna farba.
Krásy Španej Doliny
Ak chcete stráviť krásne chvíle v srdci Slovenska, Špania Dolina bude pre vás tým pravým miestom. Môžete sa prejsť po skvelom náučnom chodníku okolo obce, zavítať do múzeí, prechádzkami sa nadýchať významnej baníckej histórie. Spokojní budú i cyklisti či ďalší športovci. V centre obce sa totiž nachádza športový areál s tenisovými kurtmi, volejbalovým a detským ihriskom. Pre chvíle s priateľmi tu na vás čaká aj posedenie s krbom, kryté prístreškom.
Už pri vstupe do obce uvidíte všade dookola rôzne klopačky, haldy, banícke osídlenia, banícke domy a kostoly. Špania dolina predstavuje aj Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Svojím umiestnením v Starohorských vrchoch sa stala veľmi vyhľadávanou práve pre svoju jedinečnú históriu, spätosť so Slovenskom a okolité krásy prírody.
V strede malej obce je spomínané miesto pre oddych, posedenie a nájdete tu aj Múzeum medi. Fotogenickým zážitkom je tiež Kostol Premenenia Pána, ku ktorému vedú strmé schody. Unikátom sú tiež tradičné banícke ľudové domy v Španej Doline, ktoré sú vzácnym klenotom regiónu. Lokalita je významná tým, že sa tu sformoval prvý partizánsky odboj počas druhej svetovej vojny.
Turistika
Vynikajúci výhľad ponúka trasa cez Malý banský okruh na Haldu šachty Maximilián. Je vhodná aj pre rodinné výlety s deťmi. Stačí sledovať zelenú turistickú značku.
Náučný chodník sa začína priamo na námestí obci pri Klopačke. Chodník sa dá prejsť približne za 2 až 4 hodiny. Hneď pri Klopačke sa nachádza banský vláčik, ktorý poteší najmä deti. Chodník je prístupný pre verejnosť formou individuálnej turistiky alebo so sprievodcom. Je schodný naozaj pre každého (nie však pre detské kočíky alebo invalidné vozíky).
Náučný Banský chodník je udržiavaný počas celého roka v schodnej kondícii okrem extrémnych situácií zapríčinených počasím. Začína pri Klopačke, odtiaľ vedie stúpajúcim chodníkom popri šachtách a štôlniach na Fajtlovú a vyhliadkové miesto na Halde Maximilián, odkiaľ je nádherný panoramatický výhľad na okolité hory.
Zdatnejší sa môžu vydať zo Španej Doliny na Šachtičku k známej rozhľadni.
Špania Dolina je miesto dokonalého oddychu v doslova romantickom objatí stredoslovenských hôr.
Historická škola profesora Jozefa Mistríka
Špania Dolina zaujme naozaj každého. Okrem turistických chodníkov tu nájdete množstvo zaujímavostí, ku ktorým patrí aj Historická škola prof. Jozefa Mistríka. Je živým a interaktívnym múzeom nielen pre deti a žiakov ale i dospelých a seniorov. Tento tvorivý priestor sa nachádza v starobylej budove zvanej Lavondórium. Budova bola postavená už v roku 1560 a umiestnená je priamo v centre obce. Pomocou priamych zážitkov sú záujemcom sprostredkované príbehy z dávnej minulosti, týkajúce sa najmä baníckej témy. Návštevíci sa zaujímavým spôsobom vrátia do školskej minulosti a majú možnosť vyskúšať si spôsob výchovy a vzdelávania v „starej“ škole. Čakajú ich interaktívne zážitky, ale aj napríklad písanie kriedou na bridlicové tabuľky, písanie atramentom pomocou husích pier, či kovových pierok v drevenej rúčke. Dobrovoľne si môžu vyskúšať telesné tresty a zoznámia sa aj s významnou osobnosťou slovenského grafológa a jazykovedca prof. Jozefa Mistríka, rodáka zo Španej Doliny. V škole sa odkryjú mnohé z tajomstiev dávnej ale i nedávnej minulosti. Návštevu Historickej školy prof. Jozefa Mistríka si môžete rezervovať na tomto mieste.
Svetoznáma zelená
V úvode tipu na výlet sme spomenuli špaňodolinskú zelenú farbu. V Španej Doline totiž tiekla kedysi zelená voda. Ak bol do nej namočený železný predmet, do šiestich týždňov sa zmenil jeho povrch na medený. Zelená voda tu však nevyvierala prirodzeným spôsobom. Baníci ju získavali prirodzeným usadzovaním zelenej cementovej vody, vytekajúcej zo starej štôlne na Pieskoch. Zelený kal, ktorý z vody ostal, sa sušil a vyvážal do celej Európy v podobe zelenej farby, ktorú nakupovali maliari na svoje obrazy, napríklad aj Sandro Botticelli. Ak sa pozorne pozriete na jeho slávny obraz Zrodenie Venuše, tak vedze, že zelenkavé more a iné odtiene zelenej na tomto obraze pochádzajú práve zo Španej Doliny.
„Čipkovaná“ dolina
Tradičná paličkovaná čipka zo Španej Doliny patrí k tejto horskej obci rovnako neodmysliteľne, ako banícke tradície. V časoch Márie Terézie prišli na Španiu Dolinu ťažiť rudu – meď a zinok nemeckí baníci. Priniesli technológiu a prácu pre ľudí, ktorí tam žili. Bol to veľmi chudobný kraj, pretože na zemi v ktorej bola ruda nič nerástlo. S baníkmi Mária Terézia poslala aj čipkárov, ktorí naučili ženy baníkov paličkovať. Čipkárstvo, ako jedna z najnáročnejších techník, patrí medzi najpozoruhodnejšie prejavy slovenského ľudového umenia. Je to kultúrno-historický jav s bohatými dejinami a veľkým významom. Splietanie nití pomocou paličiek – technika pôvodne mestského prostredia, zapustilo na našom území hlboké korene. Množstvo čipiek rozmanitých druhov, motívov, farieb ale aj ich široké uplatnenie v odeve a na bytových textíliách, sú prejavom veľkej tvorivosti slovenských žien minulosti. Geografická blízkosť Banskej Bystrice s najvýznamnejšími baníckymi čipkárskymi strediskami Špaňou Dolinou a Starými Horami, súvisí so zastúpením starohorskej a špaňodolinskej paličkovanej čipky v etnografickom fonde Stredoslovenského múzea. Rozšírenie čipkárstva v týchto oblastiach sa dá vysvetliť biednymi sociálnymi pomermi baníckeho obyvateľstva, ktoré žilo výhradne z pletiarskej práce, lebo príroda na okolí neposkytovala možnosti pre poľnohospodárstvo. Písomné údaje o pletení špaňodolinských čipiek sú z 18. storočia a je reálny predpoklad jeho existencie už v 17. storočí. V obci Špania Dolina bola roku 1883 zriadená čipkárska škola. Fungovala niekoľko mesiacov a v rokoch 1942 – 1946 bola obnovená Spolkom pre zveľaďovanie domáckej výroby. Plietli tu biele mnohopárové čipky s kosou mriežkou s geometrickými motívmi v plátenkovej a polpárovej väzbe, s pavúčikmi, očkami, s vpletanou a hrubšou kontúrovacou niťou. V menšom rozsahu tu plietli pásikové čipky. Pôvodne vraj boli špaňodolinské čipky pletené bez predlohy. Čipky boli určené na predaj (najďalej sa dostali do Rumunska) a používali sa ako vložky i ako obruby so zubmi.
Poloha
- Obec: Špania Dolina
- GPS: 48.80754, 19.13963
- Autobus: 604 Banská Bystrica-Špania Dolina/Dolný Harmanec-Staré Hory-Turecká
- Mapa: Klikni SEM, alebo na obrázok mapy:
Foto: archív, historickaskola, Mazúch Martin, Norbert Kuklovský, Miro Lenka Dedinský, palickovanacipka
