Ikarus 396 bol najvyšší model radu Ikarus 300, ktorý sa vyrábal najmä na export. Z tohto dôvodu boli autobusy produkované v štýle západných autobusov, na podvozkoch Scania a Volvo.
Séria 300 bola jednoznačne určená na nahradenie starých autobusov série 200. Model 396 bol najsofistikovanejšou verziou týchto autobusov, vyvinutou z modelu 386, ktorý sa nevyrábal. Vyrábalo sa niekoľko podtypov autobusu 396 s rôznymi technickými parametrami. Vrátane dvoj a trojnápravových verzií. Ikarus tak po prvýkrát od modelu 290 vyrobil trojnápravový sólo autobus.
Ikarus 396 sa vyrábal najmä pre švédsky trh, čo vysvetľuje použitie dielov Scania a Volvo, a neskôr ho bolo možné vidieť aj v Maďarsku. Ešte roku 2020 bol vo verejnej prevádzke vo Volánbuse jeden exemplár Ikarus 396.70 s evidenčným číslom LRE-605.
Rok 1984
Rok 1984 bol z pohľadu rozdelenia sveta nie veľmi dobrý rok… Ale náš článok nemá nič spoločné s literárnymi dielami a politickou históriou. V skutočnosti je to pre našu tému významný rok, pretože práve vtedy sa začal vyrábať klasický luxusný diaľkový autobus Ikarus a neskôr jeho nástupcovia. Pod pojmom „vyrábať“ myslíme sériovú výrobu a nie luxusné „jednorázovky“. Prototyp Ikarus 386 K1 bol vyrobený už v roku 1982. No zostalo len pri jedinom kuse. Na scénu tak museli prísť modely 396.
Dilema
V Ikaruse v tomto čase čelili strašnej dileme a zrejme nedokázali situáciu celkom zvládnuť. Rad 200 bol stále silný, bol po ňom veľký dopyt. Ale všetci dobre vedeli, že modelový rad je zastaraný. No „lacnosť“ týchto autobusov ich vo svete stále predávala.
Boli dve možnosti; vyvinúť nové modelové rady. Áno, modelové rodiny v množnom čísle. To preto, že v tom čase sa požiadavky na mestské, medzimestské a diaľkové autobusy posunuli tak ďaleko, že konštruktéri nevideli šancu vyvinúť univerzálny základ, akým bola rodina 200. Práve vtedy sa dve hlavné divízie spoločnosti Ikarus, skupiny mestských a medzimestských autobusov, oddelili (aspoň na papieri, pretože príbeh bol trochu iný). Rozdelenie podniku podľa týchto kritérií prebehlo v nádeji, že špecializácia mu umožní úspešnejšie sa vyrovnať so zmenami na trhu. Dnes vieme, že ani toto nestačilo, ale vráťme sa do roku 1984, kedy bol predstavený Ikarus 396…
Východisko – medzinárodná spolupráca
Prečo nestačil Ikarus 386, keď už bol pripravený? V podstate dostal veľmi veľkolepý dizajn, no vtedy sa ukázalo, že Ikarus dokáže splniť vyššie nároky na kvalitu len vtedy, ak bude vyrábať autobusy takéhoto typu v kooperácii.
V tom čase sa medzinárodná spolupráca zdala byť východiskom. Vo vedení Ikarusu však možno nerátali s tým, že väčšina vybraných partnerov bola finančne a obchodne oveľa silnejšia ako Ikarus, ktorý už bol trochu v útlme. Teda v tom čase. Je zaujímavé, že kým riešenie bolo jednoznačne vidieť vo výrobe kvalitných produktov, séria 200 stále brzdila spoločnosť Ikarus oveľa viac, ako nové – inak veľmi vynikajúce, kvalitné produkty. A mestská séria 400 veľmi nechcela začať svoju výrobu…
Záruka kvality
Akop sme spomínali: Ikarus 396 je najkvalitnejší typ turistického autobusu radu Ikarus 300, ktorý bol vyrobený hlavne na export. Nebol to však export na overené trhy socialistických krajín, ale Ikarus nabral smer Západ. A tak z tohto dôvodu boli autobusy radu 300 postavené na podvozkoch Scania a Volvo v štýle západných autobusov. Je však potrebné poznamenať, že potom okolo roku 1988-90 sa montoval tento autobus aj na podvozku Csepel radu 800. Vyznačoval sa dosť veľkým motorovým priestorom, teda sa naň dal namontovať takmer akýkoľvek západný motor. Takto domáca pridaná hodnota opäť vzrástla. Nevyrobilo sa ich však veľa, pretože pre domácich prevádzkovateľov boli stále drahé, takže jedinou možnosťou bola opäť spolupráca…
Podtypy
Upozorňujeme, že v tomto zozname sa môžu vyskytnúť drobné chyby, pretože v tom čase bol (ako sa hovorí) „každý s každým“:
- Ikarus 396.00 – Autobus vyrobený na podvozku Volvo na škandinávsku objednávku.
- Ikarus 396.03 – Tento typ bol vyrobený aj na škandinávsku objednávku na podvozku Volvo, bol extra dlhý (14 a pol metra), takže je to najdlhší typ medzi 396-kami, ostatné 396-ky mali všetky 12 metrov. Kvôli svojej veľkosti mal tri nápravy.
- Ikarus 396.21 – S podvozkom Scania aj na škandinávsku objednávku.
- Ikarus 396.23 – Typ podvozku Volvo, existovala aj verzia s pravostranným riadením na export do krajín s takouto premávkou.
- Ikarus 396.26 – Tento typ bol už postavený na podvozku Csepel, okrem iných si takýto autobus zaobstaral aj Hungarocamion.
- Ikarus 396.27 – Podobne ako 396.26, najbežnejší podtyp v Maďarsku.
- Ikarus 396.35 – Exportný model s pravostranným riadením.
- Ikarus 396.61 – Typ diaľkového autobusu na podvozku Scania.
- Ikarus 396.63 – Tento typ bol vyrobený aj na škandinávsku objednávku, na podvozku Scania.
- Ikarus 396.67 – Tiež typ vyrobený s podvozkom Scania.
- Ikarus 396.68 – Tento typ je trojnápravovou verziou 12-metrovej 396-ky, aj keď podľa údajov je tento model dokonca o 20 cm kratší ako dvojnápravoví súrodenci. V roku 1988 boli vyrobené dva kusy pre domáce použitie a zaujímavé je, že boli predané aj spoločnosti Malév, rovnako ako predchádzajúci trojnápravový typ, špeciálne vyrobený pre letiskové použitie.
- Ikarus 396.70 – Tento typ bol vyrobený pre podvozok DAF, v jedinom exemplári. Vozidlo bolo prevezené do Bács Volán.
- Ikarus 396.81 – Samonosný typ karosérie, ktorý má veľa dielov Renault. Z nej sa vyvinul typ 386, ktorý je podobný spomínanému typu.
- Ikarus 396.87 – Tento typ bol vyrobený na podvozku Rába, v niekoľkých kusoch.
- Ikarus 396.90 – Podvozok tiež typu Rába, tiež s tromi nápravami, no dokončený bol len prototyp.
Okrem nich sa vyrábali aj rôzne ďalšie verzie s pravostranným riadením.
Prototypy radu 300, vyrobené len v jedinej kópii
Autobusy rodiny Ikarus 396
Natíska sa otázka: prečo inak svetový Ikarus 396 skutočne nemohol mať finančný úspech?
Odpoveďou nie je nič iné ako skutočnosť, že mnohé verzie boli vyrobené v malom počte, takže bolo potrebné použiť množstvo „ad hoc“ jedinečných riešení, čo následne zvýšilo pracovnú silu potrebnú na výrobu, a tým aj náklady na výrobu…
Via: Itt honrol haza, Ikarus
