Začiatkom 60. rokov 20. storočia začali grécke karosárske spoločnosti montovať a karosovať autobusy na podvozkoch Škoda 706 RTO. Výsledkom bola séria autobusov, ktoré sa na čas stali neoddeliteľnou súčasťou gréckej mestskej a medzimestskej dopravy. Pátrali sme v histórii a výsledky nádete v tomto článku.
Hneď na úvod musíme poznamenať, že spoločnosť Biamax (Βιαμάξ) nebola jediná, ktorá v Grécku karosovala autobusy Škoda 706 RTO. Významným výrobcom boli napríklad od roku 1965 Bratia Sarakakisovci (Aδελφοί Σαρακάκη) . Alebo spoločnosti Tagalakis či Kotantzis Mantadakis.
Začiatky gréckeho karosárskeho priemyslu
Rok 1935 by sa dal charakterizovať ako narodeniny gréckeho karosárskeho priemyslu. Vtedy bol zákonom o rozvoji zo 6. júna na ministerstve dopravy zriadený automobilový riaditeľský úrad. Jeho oddelenie B bolo zodpovedné za prevádzku a riadenie výrobných závodov a opravovní automobilov a ich karosérií. Pritom sa (do budúcnosti) počítalo so stanovením špecifikácií pre typy „nových“ autobusov. A skutočne, bola to éra, keď sa grécky karosársky priemysel modernizoval a znovuzrodil. Karosérie mali stále drevený rám, ale zvonku boli obložené plechom a zvnútra preglejkou (autobusy z tejto éry sprevádzali olympijský oheň na hrách v Berlíne v roku 1936).
Prišla však vojna: 963 mestských a 1 637 medzimestských autobusov, teda celý autobusový vozový park, je zrekvírovaných a prerobených na sanitky, z ktorých sa len niekoľko zachovalo a vrátilo sa ich majiteľom.
Kapitulácia Talianska (1944) a odchod Spojencov grékom odkázali veľké množstvo polozničeného vozového parku. Z tohto materiálu grécki remeselníci a samotní dotknutí motoristi, niekedy kombinujúc rôznorodé náhradné diely a príslušenstvo, „postavili“ autobusy (niektoré z nich s pravostranným riadením), takzvané „spojenecké“. Koncom 40. rokov 20. storočia do Grécka z Ameriky prišiel nový spôsob konštrukcie karosérií, celokovových, ako aj nová metóda, a to montáž ich prefabrikovaných dielov.
Zlatý vek gréckych karosárov
Od polovice 50. rokov 20. storočia sa začína obnova (mestského) autobusového potenciálu hlavného mesta, nazývaná „veľká náhrada“. Prebiehala so zavedením moderných a spoľahlivých európskych podvozkov s dieselovým motorom, prevažne zo Švédska. Tieto sa vyrábali v továrňach Volvo a Scania, a preto niektorí hovorili o… švédskej revolúcii. Na tieto podvozky sa budú umiestňovať a vyrábať aj moderné grécke kovové karosérie, pričom bude nasledovať aj obnova medzimestského potenciálu regiónu. Je to éra, v ktorej pôsobí viac ako 120 výrobcov karosérií a právom sa nazýva „zlatá“ éra gréckej výroby karosérií. Prvé malé remeselné spoločnosti na výrobu karosérií, ktoré sídlili v oblasti obklopenej riekou Kifissos vystriedali dve priekopnícke a dynamické spoločnosti, „Biamax“ a „Bratia Sarakakis“. Obidve stáli aj za karosovaním autobusov (podvozkov) Škoda.
O pár rokov sa sektor karosérií rozvinie do neuveriteľnej miery a ponúkne spoločnosti a národnému hospodárstvu okrem iného cennú devízu, a to vďaka vývozu svojich konštrukcií do mnohých krajín (Izrael, Malta, Etiópia, Egypt, Nigéria, Irak atď.). Spoločnosť Biamax, patriaca rodine Fostiropoulosovcov, bola dlhé roky vzorovou spoločnosťou so sofistikovaným systémom kontroly kvality, školení, výskumu a vývoja. Bola založená v roku 1956 a do konca 80. rokov vyrobila tisíce autobusov.
Značka Škoda nastupuje
Hoci sa grécky karosársky autobusový segment zameriaval hlavne na podvozky značiek Volvo, Scania a Mercedes, na prelome 50. a 60. rokov sa k nim na krátku dobu pridala aj značka Škoda. Nový typ autobusu Škoda 706 RTO sa prakticky od začiatky sériovej výroby začal vyvážať do zahraničia. A tak sa objavil aj u gréckych susedov – v Bulharsku a Albánsku. Škoda 706 RTO bola v Československu a okolitých krajinách mimoriadne úspešným modelom, známym pre svoju robustnú konštrukciu, spoľahlivý šesťvalcový naftový motor a pomerne moderný dizajn (na svoju dobu). Jej podvozok bol flexibilný a umožňoval karosovanie rôznymi spôsobmi. To ju predurčilo na exportné úspechy. Pre Biamax predstavovala Škoda 706 RTO ideálnu platformu – odolnú, výkonnú a relatívne ľahko dostupnú.
Začiatkom 60. rokov 20. storočia začala spoločnosť Biamax montovať a karosovať autobusy na podvozkoch Škoda 706 RTO. Výsledkom bola séria autobusov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou gréckej mestskej a medzimestskej dopravy. Tieto autobusy kombinovali osvedčenú československú mechaniku s karosériami navrhnutými a vyrobenými v Grécku, často prispôsobenými miestnym klimatickým podmienkam a estetickým preferenciám. Už čoskoro sa k Biamaxu aspoň nakrátko pridali spomínaní Bratia Sarakakisovci (Aδελφοί Σαρακάκη) a spoločnosti Tagalakis (Π. Ταγκαλάκης) či Kotantzis Mantadakis (Κοτάντζης – Μανταδάκης).
Charakteristické znaky gréckych autobusov na podvozku Škoda 706 RTO
- Vlastný dizajn karosérie: Gréci navrhovali a vyrábal vlastné karosérie, ktoré sa síce líšili od československých originálov, no niektoré línie a detaily originálu si zachovali. Mali často svoje špecifické tvary, masky chladiča a akcenty, ktoré im dodávali typický grécky vzhľad.
- Adaptácia na podnebie: Grécke karosérie boli často prispôsobené teplému stredomorskému podnebiu, napríklad s vylepšeným vetraním alebo špecifickými typmi okien.
- Rôzne varianty: Biamax na podvozkoch Škoda 706 RTO vyrábal rôzne verzie, od mestských autobusov až po zájazdové autokary, ktoré jazdili po celom Grécku a spájali mestá s vidiekom.
- Spoľahlivosť a odolnosť: Vďaka robustnému podvozku Škody a kvalitnej montáži Biamaxu boli tieto autobusy spoľahlivé a odolné. Boli schopné slúžiť mnoho rokov aj v náročných podmienkach.
Rýchly koniec
Prečo symbióza z podvozkami a motormi z Československa trvala tak krátko? V roku 1967 prevzala v Grécku moc skupina vojenských dôstojníkov, známa ako „čierni plukovníci“. Títo zaviedli autoritársky režim a potlačili politické slobody. Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa diktatúra dostala do vážnej krízy, ktorá bola umocnená rôznymi faktormi. Vrátane politickej nestability a nespokojnosti obyvateľstva. V roku 1974, po kríze spojenej s pučom na Cypre, vojenský režim v Grécku padol. Po páde diktatúry sa začal proces transformácie Grécka na demokratickú krajinu. V roku 1974 bola obnovená demokratická vláda. A v roku 1975 bola prijatá nová ústava.
Na pozadí týchto udalostí sa udiali ďalšie. Karosársky sektor nezískal od porevolučných politických autorít patričnú pozornosť a náklonnosť. Zatiaľ čo sa očakávala nová „veľká náhrada“ a mestská doprava v hlavnom meste sa socializovala, uprednostňoval sa dovoz hotových autobusov z východných krajín, ako aj ojazdených autobusov všetkých druhov, čo malo za následok, že grécki výrobcovia karosérií stratili zmysel.
Temné mraky prišli tiež s vypuknutím ropnej krízy v roku 1973, pričom v tom čase boli stratené aj niektoré trhy na Blízkom východe. Nešlo však len o vonkajšie otrasy. Nový štátny zákon povoľoval masívny dovoz použitých autobusov do Grécka. Tak sa sa pre aténsku verejnú dopravu nakupovali ojazdené autobusy Ikarus maďarskej výroby. Vlády Novej demokracie uprednostňovali aj dovážané autobusy iných značiek, možno lacnejšie, ale zjavne nižšej kvality ako grécke. Česoslovenské však medzi nimi už neboli.
Odkaz pretrváva
Autobusy Biamax na podvozkoch Škoda 706 RTO hrali nezmazateľnú úlohu v modernizácii gréckej verejnej dopravy v druhej polovici 20. storočia. Stali sa bežným pohľadom na uliciach Atén, Solúna a ďalších gréckych miest, ako aj na kľukatých cestách vidieka.
